%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%% % Contents: Sádzanmie matematiky \LaTeX u % % $Id: math.tex,v 1.2 1996/01/25 14:01:06 oetiker Exp oetiker $ % %%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%% \chapter{Sadzba matematických vzorcov} \begin{intro} Teraz ste pripravení! V~tejto kapitole zaútočíme na najsilnejšie miesto \TeX{}u: sadzbu matematiky. Ale varujem vás, táto kapitola iba pohladká povrch. Keďže tu opísané veci postačujú väčšine ľudí, nezúfajte, keď nebudete vedieť nájsť riešenie vašich potrieb matematickej sadzby. Je vysoko pravdepodobné, že váš problém je vyriešený v~\AmS{}-\LaTeX{}u% \footnote{\texttt{CTAN:/tex-archive/macros/latex/packages/amslatex}} alebo v~niektorom inom balíku. \end{intro} \section{Všeobecné} \LaTeX{} má zvláštny režim na sadzbu matematiky. \index{matematika} Matematický text je v~odseku písaný medzi \verb|\begin{|\ei{math}\verb|}| a \verb|\end{math}|, \index{$@\texttt{\$}} medzi \texttt{\$} a \texttt{\$} alebo medzi \ci{(} a \ci{)}. \index{vzorce} \begin{example} Sčítajte $a$ na druhú a $b$ na druhú tak, aby ste dostali $c$ na druhú. Alebo použijúc matematickejší prístup:\\ $c^{2}=a^{2}+b^{2}$ \end{example} \begin{example} \TeX{} sa vyslovuje ako $\tau\epsilon\chi$.\\[6pt] 100~m$^{3}$ vody\\[6pt] Toto vychádza z~môjho $\heartsuit$. \end{example} Väčšie matematické vzorce alebo rovnice je výhodnejšie sádzať ako samostatné výrazy a nie len ich písať na samostatných riadkoch. Preto ich musíte uzatvárať medzi \ci{[} a \ci{]}, alebo medzi príkazy \verb|\begin{|\ei{displaymath}\verb|}| a \verb|\end{displaymath}|. Tieto príkazy vytvoria vzorce, ktoré nie sú číslované. Ak chcete, aby ich \LaTeX{} čísloval, môžete použiť prostredie \ei{equation}. \begin{example} Sčítajte $a$ na druhú a $b$ na druhú tak, aby ste dostali $c$ na druhú. Alebo použijúc matematickejší prístup: \begin{displaymath} c^{2}=a^{2}+b^{2} \end{displaymath} A~práve jeden ďalší riadok. \end{example} Pomocou \ci{label} a \ci{ref} sa v~texte môžete odvolávať na rovnice. \begin{example} \begin{equation} \label{eq:eps} \epsilon > 0 \end{equation} Z~(\ref{eq:eps}) sme dostali \ldots \end{example} Zapamätajte si, že výrazy budú vytlačené rôznym spôsobom, ak budú rôzne zadané: \begin{example} $\lim_{n \to \infty} \sum_{k=1}^n \frac{1}{k^2} = \frac{\pi^2}{6}$ \end{example} \begin{example} \begin{displaymath} \lim_{n \to \infty} \sum_{k=1}^n \frac{1}{k^2} = \frac{\pi^2}{6} \end{displaymath} \end{example} Medzi \emph{matematickým režimom} a \emph{textovým režimom} sú rozdiely. Napríklad v~\emph{matematickom režime}: \begin{enumerate} \item Väčšina medzier a ukončení riadkov nemá význam, všetky medzery sú buď odvodené z~logického obsahu matematických výrazov alebo musia byť zadané pomocou príkazov ako \ci{,}, \ci{quad} alebo \ci{qquad}. \item Prázdne riadky nie sú dovolené. Iba jeden odsek na jeden výraz. \item Každé písmeno sa považuje za názov premennej a je vysádzané ako premenná. Ak chcete vo výraze použiť normálny text (normálny vzpriamený font a normálne vzdialenosti písmen), potom musíte použiť na napísanie textu príkaz \verb|\textrm{...}|. \end{enumerate} \begin{example} \begin{equation} \forall x \in \mathbf{R}: \qquad x^{2} \geq 0 \end{equation} \end{example} \begin{example} \begin{equation} x^{2} \geq 0\qquad \textrm{pre všetky }x\in\mathbf{R} \end{equation} \end{example} % % Add AMSSYB Package ... Blackboard bold .... R for realnumbers % Matematici môžu byť veľmi úzkostliví na symboly, ktoré sa používajú: konvenčne by sa tu mal používať font \uv{blackboard bold}, \index{typy písma!blackboard bold} \index{tučné znaky} ktorý je dosiahnuteľný príkazom \ci{mathbb} z~balíka \pai{amsfonts} alebo \pai{amssymb}. \index{typy písma!matematická kurzíva} \ifx\mathbb\undefined\else Posledný príklad by vyzeral \begin{example} \begin{displaymath} x^{2} \geq 0\qquad \textrm{pre všetky }x\in\mathbb{R} \end{displaymath} \end{example} \fi \section{Zoskupovanie v~matematickom režime} Väčšina príkazov matematického režimu funguje len na nasledujúcom znaku. Teda ak chcete, aby sa daný príkaz týkal viacerých po sebe idúcich znakov, musíte ich uzavrieť do zložených zátvoriek: \verb|{...}|. \begin{example} \begin{equation} a^x+y \neq a^{x+y} \end{equation} \end{example} \section{Sádzanie matematických výrazov} V~tejto časti budú opísané najdôležitejšie príkazy. Kompletný zoznam všetkých matematických znakov je v~podkapitole~\ref{symbols} na strane~\pageref{symbols}. \textbf{Malé \wi{grécke písmená}} sa zadávajú ako \verb|\alpha|, \verb|\beta|, \verb|\gamma|, \ldots, veľké písmená\footnote{V \LaTeX{}u nie je definovaná veľká Alfa, pretože vyzerá rovnako ako normálne A. Ak dôjde niekedy k~zmenám v~matematickom kódovaní, zmení sa to.} sa zadávajú ako \verb|\Gamma|, \verb|\Delta|, \ldots \pagebreak \noindent\begin{example} $\lambda,\xi,\pi,\mu,\Phi,\Omega$ \end{example} \textbf{Exponenty a dolné indexy} môžu byť zadané použitím znakov \mindh{exponent} \mindh{horný index} \mindh{dolný index} \index{_@\verb"|_"|}\index{^@\verb"|^"|} \mbox{\texttt{\^} a \texttt{\_}}. \noindent\begin{example} $a_{1}$ \qquad $x^{2}$ \qquad $e^{-\alpha t}$ \qquad $a^{3}_{ij}$\\ $e^{x^2} \neq {e^x}^2$ \end{example} \textbf{Druhá odmocnina} \mindh{druhá odmocnina} sa zadáva príkazom \ci{sqrt}, a $n-$tá odmocnina pomocou \verb|\sqrt[|$n$\verb|]|. Veľkosť znaku odmocniny vypočíta \LaTeX{} automaticky. Ak potrebujete len znak odmocniny, je potrebné použiť príkaz \verb|\surd|. \begin{example} $\sqrt{x}$ \qquad $\sqrt{ x^{2}+\sqrt{y} }$ \qquad $\sqrt[3]{2}$\\[3pt] $\surd[x^2 + y^2]$ \end{example} Príkazy \ci{overline} a \ci{underline} vytvoria \textbf{horizontálne čiary} priamo nad alebo pod výrazom. \mindh{horizontálne!čiara} \begin{example} $\overline{m+n}$ \end{example} Príkazy \ci{overbrace} a \ci{underbrace} vytvoria dlhé \textbf{horizontálne svorky} nad alebo pod výrazom. \mindh{horizontálne!svorky} \begin{example} $\underbrace{ a+b+\cdots+z }_{26}$ \end{example} \mindh{akcenty} Aby ste mohli pridať k~premenným akcenty, respektíve značky, ako, napríklad malé šípky, vlnovky atď., môžete použiť príkazy uvedené v~tabuľke~\ref{mathacc}. Dlhé striešky a vlnovky pokrývajúce viacero znakov sa generujú pomocou príkazov \ci{widetilde} a \ci{widehat}. Symbol \verb|'|\index{'@\verb"|'"|} dáva čiarku (prime). \mindh{čiarka} % pomlčka je -- \begin{example} \begin{displaymath} y=x^{2}\qquad y^\prime=2x\qquad y''=2 \end{displaymath} \end{example} \textbf{Vektory} \mindh{vektory} sú často označované pridaním malého znaku šípky\mindh{znak šípky} nad premennú. Toto sa robí pomocou príkazu \ci{vec}. Na vyznačenie vektora z~bodu $A$ do bodu $B$ sú užitočné dva príkazy \ci{overrightarrow} a \ci{overleftarrow}. \begin{example} \begin{displaymath} \vec a\quad\overrightarrow{AB} \end{displaymath} \end{example} Názvy funkcií (napríklad logaritmických) sa často sádzajú zvislým fontom (antikvou) a nie šikmým (kurzívou) ako premenné. Preto \LaTeX{} obsahuje nasledujúce príkazy na sádzanie názvov najdôležitelších funkcií: \mindh{funkcie} \begin{verbatim} \arccos \cos \csc \exp \ker \limsup \min \sinh \arcsin \cosh \deg \gcd \lg \ln \Pr \sup \arctan \cot \det \hom \lim \log \sec \tan \arg \coth \dim \inf \liminf \max \sin \tanh \end{verbatim} \begin{example} \[\lim_{x \rightarrow 0} \frac{\sin x}{x}=1\] \end{example} Pre funkciu modulo\mindh{modulo} existujú dva príkazy: \ci{bmod} pre binárny operátor \uv{$a \bmod b$} a \ci{pmod} pre výrazy ako napríklad \uv{$x\equiv a\pmod{b}$}. \textbf{Zlomky} \mindh{zlomky} sa sádzajú pomocou príkazu \ci{frac}\verb|{...}{...}|. Často sa uprednostňuje tvar zlomkov ako $1/2$ (najmä v~textovom režime), pretože to vyzerá lepšie, ak zlomky neobsahujú veľké výrazy. \begin{example} $1\frac{1}{2}$~hodiny \begin{displaymath} \frac{ x^{2} }{ k+1 }\qquad x^{ \frac{2}{k+1} }\qquad x^{ 1/2 } \end{displaymath} \end{example} Na napísanie binomických koeficientov alebo podobných štruktúr, môžete použiť príkaz \verb|{... |\ci{choose}\verb| ...}| alebo \verb|{... |\ci{atop}\verb| ...}|. Príkaz spomínaný ako druhý vytvorí rovnaký výstup ako prvý, avšak bez zátvoriek. (Upozornime, že použitie týchto príkazov starého štýlu je výslovne zakázané v~balíku \pai{amsmath}. Sú nahradené príkazmi \ci{binom} a \ci{genfrac}. Ten druhý zahŕňa všetky odpovedajúce konštrukcie, napríklad môžete dostať pomocou \verb+\newcommand{\newatop}[2]{\genfrac{}{}{0pt}{1}{#1}{#2}}+ niečo podobné ako \ci{atop}.) \begin{example} \begin{displaymath} {n \choose k}\qquad {x \atop y+2} \end{displaymath} \end{example} Pre binárne relácie môže byť užitočné umiestnenie symbolov jeden nad druhým. \ci{stackrel} umiestni symbol daný ako prvý argument vo veľkosti indexu nad druhý symbol, ktorý bude stáť na svojej obvyklej pozícii. \begin{example} \begin{displaymath} \int f_N(x) \stackrel{!}{=} 1 \end{displaymath} \end{example} \textbf{Znak integrálu} \mindh{integrál} sa vytvára pomocou \ci{int} a \textbf{znak sumy} \mindh{suma} pomocou príkazu \ci{sum}. Horné a dolné hranice\footnote{\AmS{}-\LaTeX{} má navyše viacriadkové horné a dolné indexy.} sa zadávajú pomocou~\verb|^| a~\verb|_|, ako dolný a horný index.\footnote{Príkazy \ci{textstyle}, \ci{displaystyle} a \ci{limits} menia spôsob ich umiestnenia (pozn. prekl.).} \begin{example} \begin{displaymath} {\textstyle\sum_{i=1}^{n}} \qquad \sum_{i=1}^{n} \qquad \int_{0}^{\frac{\pi}{2}} \qquad \int\limits_{0}^{\frac{\pi}{2}} \end{displaymath} \end{example} Pre \textbf{zátvorky} \mindh{zátvorky} a ostatné \wi{oddeľovače} existujú v~\TeX u~všetky typy znakov (napríklad~$[\;\langle\;\|\;\updownarrow$). Okrúhle a hranaté zátvorky môžu byť priamo zadané z~klávesnice pomocou príslušných klávesov, zložené zátvorky pomocou príkazu \verb|\{|, všetky ostatné oddeľovače sú vytvárané pomocou špeciálnych príkazov (napríklad príkazu \verb|\updownarrow|). Zoznam všetkých oddeľovačov je v~tabuľke~\ref{tab:delimiters} na strane~\pageref{tab:delimiters}. \begin{example} \begin{displaymath} {a,b,c}\neq\{a,b,c\} \end{displaymath} \end{example} Pokiaľ zadáte pred otvárací oddeľovač príkaz \ci{left} a pred uzatvárací oddeľovač príkaz \ci{right}, \TeX{} automaticky vypočíta správnu veľkosť oddeľovača. Zapamätajte si, že každé \ci{left} musíte uzatvoriť príslušným \ci{right}. Ak nechcete napravo nič, použite neviditeľné \uv{\ci{right.}}! \begin{example} \begin{displaymath} 1 + \left( \frac{1}{ 1-x^{2} } \right) ^3 \end{displaymath} \end{example} V~niektorých prípadoch je nevyhnutné zadať správnu veľkosť matematického oddeľovača\mindh{oddeľovač} ručne. Na to môžete používať príkazy \ci{big}, \ci{Big}, \ci{bigg} a \ci{Bigg} ako predpony ku väčšine oddeľovačov.\footnote{Tieto príkazy nefungujú ako sa od nich očakáva, ak bol použitý príkaz na zmenu veľkosti písma alebo bola zvolená možnosť \texttt{11pt} alebo \texttt{12pt}. Na opravenie tohoto správania použite balík \pai{exscale} alebo \pai{amsmath}.} \begin{example} $\Big( (x+1) (x-1) \Big) ^{2}$\\ $\big(\Big(\bigg(\Bigg($\quad $\big\}\Big\}\bigg\}\Bigg\}$\quad $\big\|\Big\|\bigg\|\Bigg\|$ \end{example} Na vloženie \textbf{troch bodiek} \mindh{bodky!tri} do vzorca môžete použiť niekoľko príkazov. \ci{ldots} vysádza bodky v~riadku, \ci{cdots} vycentrované. Okrem toho ešte existujú príkazy \ci{vdots} pre vertikálne (zvislé) a \ci{ddots} pre diagonálne bodky. \mindh{bodky!diagonálne}\mindh{bodky!vertikálne}\mindh{bodky!horizontálne}V~časti \ref{sec:vert} môžete nájsť ďalšie príklady. \begin{example} \begin{displaymath} x_{1},\ldots,x_{n} \qquad x_{1}+\cdots+x_{n} \end{displaymath} \end{example} \section{Medzery v~matematike} \mindh{medzery} Pokiaľ medzery medzi vzorcami (vo vzorcoch), zvolené \TeX{}om, nie sú uspokojujúce, môžu byť upravené vložením špeciálnych príkazov pre medzery. Najdôležitejšie sú: \ci{,} na maličké medzery $\frac{3}{18}\:\textrm{quad}$ (\demowidth{0.166em}), \ci{:} na $\frac{4}{18}\: \textrm{quad}$ (\demowidth{0.222em}) a \ci{;} na $\frac{5}{18}\: \textrm{quad}$ (\demowidth{0.277em}). \verb*.\ . na stredne veľké medzery (\verb*. . je znakom \uv{medzery}). \ci{quad} (\demowidth{1em}) a \ci{qquad} (\demowidth{2em}) vytvárajú veľké medzery. Veľkosť \ci{quad} zodpovedá šírke písmena \suv{M} aktuálneho fontu. Príkaz \verb|\!|\cih{"!} vytvára zápornú medzeru (posun, priestor) $-\frac{3}{18}\:\textrm{quad}$ (\demowidth{0.166em}). \begin{example} \newcommand{\ud}{\mathrm{d}} \begin{displaymath} \int\!\!\!\int_{D} g(x,y) \, \ud x\, \ud y \end{displaymath} namiesto \begin{displaymath} \int\int_{D} g(x,y)\ud x \ud y \end{displaymath} \end{example} Všimnime si, že \suv{d} v~diferenciále sa zvykne písať antikvou -- typom roman. \AmS{}-\LaTeX{} poskytuje ďalšie cesty na jemnú úpravu medzier medzi znak\-mi integrovania, konkrétne príkazy \ci{iint}, \ci{iiint}, \ci{iiiint} a \ci{idotsint}. Pri natiahnutom balíku \pai{amsmath} môže byť vyššie uvedený príklad vysádzaný nasledujúcim spôsobom: \begin{example} \newcommand{\ud}{\mathrm{d}} \begin{displaymath} \iint_{D} \, \ud x \, \ud y \end{displaymath} \end{example} Ďalšie podrobnosti nájdete v elektronickom dokumente testmath.tex (rozširovaný spolu s~\AmS{}-\LaTeX{}om) alebo v Kapitole 8 \companion.%``The LaTeX Companion''. \section{Vertikálne zarovnaný materiál} \label{sec:vert} Na vysádzanie \textbf{matíc} sa používa prostredie \ei{array}. Pracuje podobne ako prostredie \texttt{tabular}. Príkaz \verb|\\| sa používa na ukončenie riadkov. \begin{example} \begin{displaymath} \mathbf{X} = \left( \begin{array}{ccc} x_{11} & x_{12} & \ldots \\ x_{21} & x_{22} & \ldots \\ \vdots & \vdots & \ddots \end{array} \right) \end{displaymath} \end{example} Prostredie \ei{array} sa môže používať aj na sádzanie výrazov, ktoré majú len jeden veľký oddeľovač. Namiesto druhého sa použije znak bodky (\uv{{\tt .}}), ako neviditeľný pravý (\ci{right}) oddeľovač: \begin{example} \begin{displaymath} y = \left\{ \begin{array}{ll} a & \textrm{ak $d>c$}\\ b+x & \textrm{ráno}\\ l & \textrm{počas celého dňa} \end{array} \right. \end{displaymath} \end{example} Rovnako, ako vnútri prostredia \verb|tabular|, môžete kresliť čiary aj v~prostredí \ei{array}, napríklad na oddelenie prvkov matice: \begin{example} \begin{displaymath} \left(\begin{array}{c|c} 1 & 2 \\ \hline 3 & 4 \end{array}\right) \end{displaymath} \end{example} Na sádzanie vzorcov, ktoré dĺžkou prekračujú hranicu jedného riadku alebo na sádzanie sústav rovníc\mindh{sústava rovníc} môžete namiesto prostredia \texttt{equation} použiť prostredia \ei{eqnarray} a \verb|eqnarray*|. V~prostredí \texttt{eqnarray} je každý riadok automaticky číslovaný. V~prostredí \verb|eqnarray*| riadky nie sú číslované. Prostredia \texttt{eqnarray} a \verb|eqnarray*| pracujú ako 3-stĺpcová tabuľka tvaru \verb|{rcl}|, kde sa stredný stĺpec používa pre znak rovnosti alebo nerovnosti alebo iný znak, ktorý budete považovať za vhodný. Príkaz \verb|\\| ukončuje (\uv{láme}) riadky. \begin{example} \begin{eqnarray} f(x) & = & \cos x \\ f'(x) & = & -\sin x \\ \int_{0}^{x} f(y)\mathrm{d}y & = & \sin x \end{eqnarray} \end{example} \noindent Všimnite si, že na oboch stranách stredného stĺpca, znaku rovnosti, je veľa voľného miesta. Ako uvidíte v~nasledujúcom príklade, toto voľné miesto môže byť zmenšené príkazom \verb|\setlength\arraycolsep{2pt}|. \mindh{dlhé rovnice} \textbf{Dlhé rovnice} nie sú automaticky rozdeľované na pekné časti. Autor musí sám určiť, kde sa majú rozdeliť a nakoľko ich treba odsadiť. Na dosiahnutie tohoto sa najčastejšie používajú nasledujúce dve metódy: \begin{example} {\setlength\arraycolsep{2pt} \begin{eqnarray} \sin x & = & x -\frac{x^{3}}{3!} +\frac{x^{5}}{5!}-{} \nonumber\\ & & {}-\frac{x^{7}}{7!}+{}\cdots \end{eqnarray}} \end{example} \pagebreak[1] \noindent \begin{example} \begin{eqnarray} \lefteqn{ \cos x = 1 -\frac{x^{2}}{2!} +{} } \nonumber\\ & & {}+\frac{x^{4}}{4!} -\frac{x^{6}}{6!}+{}\cdots \end{eqnarray} \end{example} \enlargethispage{\baselineskip} \noindent Príkaz \ci{nonumber} spôsobí, že \LaTeX{} danú rovnicu neočísluje. Môže byť náročné vytvoriť pomocou týchto metód vertikálne zarovnané rovnice, ktoré vyzerajú dobre. Balík \pai{amsmath} poskytuje viac možností na riešenie tohoto problému (pozri prostredia \ei{split} a \ei{align}). \section{Duch} Nemôžeme vidieť duchov (fantómov), ale oni ešte stále obývajú určité miesto v~mysliach mnohých ľudí. \LaTeX{} nie je iný. Túto okolnosť môžeme použiť na niektoré zaujímavé triky s~medzerami. Pri vertikálnom zarovnávaní textu pomocou \verb|^| a \verb|_| môže byť niekedy \LaTeX{} tiež trochu osožný. Použitím príkazu \ci{phantom} môžete vymedziť priestor na písmená, ktoré nebudú v~konečnom výstupe ukázané. Najlepšie to je vidieť na nasledujúcich príkladoch. \begin{example} \begin{displaymath} {}^{12}_{\phantom{1}6}\textrm{C} \qquad \textrm{namiesto} \qquad {}^{12}_{6}\textrm{C} \end{displaymath} \end{example} \begin{example} \begin{displaymath} \Gamma_{ij}^{\phantom{ij}k} \qquad \textrm{namiesto} \qquad \Gamma_{ij}^{k} \end{displaymath} \end{example} \section{Veľkosť matematického fontu} \index{veľkosť matematického fontu} V~matematickom režime volí \TeX{} veľkosť fontu v~závislosti od kontextu. Napríklad horné indexy sú sádzané menším fontom. Ak by ste chceli napísať v~rovnici text fontom roman a použili by ste príkaz \verb|\textrm|, mechanizmus na zmenu veľkosti fontu by nefungoval pretože príkaz \verb|\textrm| dočasne prešiel do textového režimu. Namiesto príkazu \verb|\textrm| musíte použiť príkaz \verb|\mathrm|, aby mechanizmus na menenie veľkostí fontov fungoval aj naďalej. Ale dávajte si pozor, \ci{mathrm} funguje dobre len na malých úsekoch. Medzery stále nie sú považované za znaky, negunguje ani diakritika.\footnote{Balík \AmS{}-\LaTeX{} pri práci s~príkazom \ci{textrm} rieši tieto problémy fontov.} \begin{example} \begin{equation} 2^{\textrm{nd}} \quad 2^\mathrm{nd} \end{equation} \end{example} Niekedy napriek tomu, že \LaTeX{} vie vypočítať správnu veľkosť fontov, potrebujete mu zadať správnu veľkosť. V~matematickom režime sa veľkosť písma zadáva pomocou štyroch príkazov: \begin{flushleft} \ci{displaystyle}~($\displaystyle 123$), \ci{textstyle}~($\textstyle 123$), \ci{scriptstyle}~($\scriptstyle 123$) and \ci{scriptscriptstyle}~($\scriptscriptstyle 123$). \end{flushleft} Menenie štýlov ovplyvňuje tiež spôsob, akým sa zobrazujú hranice. \begin{example} \begin{displaymath} \mathop{\mathrm{corr}}(X,Y)= \frac{\displaystyle \sum_{i=1}^n(x_i-\overline x) (y_i-\overline y)} {\displaystyle\biggl[ \sum_{i=1}^n(x_i-\overline x)^2 \sum_{i=1}^n(y_i-\overline y)^2 \biggr]^{1/2}} \end{displaymath} \end{example} % This is not a math accent, and no maths book would be set this way. % mathop gets the spacing right. \noindent Toto je jeden z~tých príkladov, keď potrebujeme väčšie hranaté zátvorky, ako nám poskytujú príkazy \verb|\left[ \right]|. \section{Vety, zákony, \ldots} Keď budete písať matematické dokumenty, pravdepodobne budete potrebovať spôsob, ako napísať \uv{lemy}, \uv{definície}, \uv{axiómy} a podobné štruktúry. \LaTeX{} toto zabezpečuje príkazom \begin{lscommand} \ci{newtheorem}\verb|{|\emph{meno}\verb|}[|\emph{čítač}\verb|]{|% \emph{text}\verb|}[|\emph{oddiel}\verb|]| \end{lscommand} Argument \emph{meno} je krátke kľúčové slovo, ktoré sa používa na označenie \uv{teo\-ré\-my} v~texte. Pomocou argumentu \emph{text} definujete názov \uv{teorémy}, ktorý sa objaví vo výslednom dokumente. Argumenty v~hranatých zátvorkách sú nepovinné. Oba sa používajú na bližšie určenie číslovania, použitého pri danej \uv{teoréme}. Argumentom \emph{čítač} môžete bližšie určiť \emph{meno} skôr uvedenej \uv{teorémy}. Nová \uv{teoréma} tak bude číslovaná v~nadväznosti na skôr uvedenú \uv{teorému}. Argument \emph{oddiel} vám dovoľuje určiť oddiel, v~ktorom chcete, aby bola vaša \uv{teoréma} číslovaná. Po zadaní príkazu \ci{newtheorem} do hlavičky vášho dokumentu môžete vo vašom dokumente použiť nasledujúce príkazy. \begin{code} \verb|\begin{|\emph{názov}\verb|}[|\emph{text}\verb|]|\\ \verb+Toto je moja zaujímavá veta+\\ \verb|\end{|\emph{názov}\verb|}| \end{code} Dosť bolo teórie. Nasledujúce príklady by, dúfajme, mali odstrániť aj posledné zvyšky pochybností a jasne ukázať, že prostredie \verb|\newtheorem| je príliš zložitá cesta na pochopenie. \begin{example} % deifnície pre dokument % hlavička \newtheorem{zakon}{Zákon} \newtheorem{porota}[zakon]{Porota} %v dokumente \begin{zakon} \label{zakon:box} Neskrývajte sa v~svedkovom boxe. \end{zakon} \begin{porota}[Dvanásti] Môžete to byť vy! Takže si dávajte pozor a pozrite zákon \ref{zakon:box}.\end{porota} \begin{zakon}Nie, Nie, Nie\end{zakon} \end{example} Teoréma \uv{porota} používa rovnaké číslovanie, ako teoréma \uv{zákon}. Preto dostane poradové číslo, ktoré nasleduje za uvedenými teorémami \uv{zákon}. Argument v~hranatých zátvorkách sa používa na bližšie určenie názvu alebo niečoho podobného danej teoréme. \begin{example} \newtheorem{mur}{Murphy}[section] \begin{mur} Ak existujú dva alebo viac spôsobov, ako niečo urobiť a jeden z~týchto spôsobov môže spôsobiť katastrofu, potom si niekto tento spôsob vyberie.\end{mur} \end{example} \uv{Murphyho} veta dostane číslo, ktoré sa viaže na číslo aktuálneho oddielu. Môžete použiť aj iné celky, ako napríklad kapitola (chapter) alebo pododdiel (subsection). \section{Tučné znaky} \index{tučné znaky} V~\LaTeX{}u je pomerne zložité dosiahnuť tučné znaky: je to tak asi úmyselne, pretože amatérski sadzači ich zvyknú nadmerne používať. Príkaz na zmenu fontov \verb|\mathbf| síce dáva tučné písmo, ale to je roman (vzpriamené), kým matematické symboly sú obyčajne italic (naklonené). Existuje príkaz \ci{boldmath}, ale \emph{funguje iba mimo matematického režimu} \footnote{Príkaz \ci{mathbf} funguje aj pre znaky.}. \noindent \begin{example} \begin{displaymath} \mu, M \qquad \mathbf{M} \qquad \mbox{\boldmath $\mu, M$} \end{displaymath} \end{example} \noindent Všimnite si, že čiarka je tiež tučná, čo nemusí byť žiaduce. Balík \pai{amsbsy} (obsiahnutý v~\pai{amsmath}) toto veľmi zjednodušuje. Zahŕňa príkazy \ci{boldsymbol} a \uv{poor man's bold} \ci{pmb}, ktorého účinok je zvlášť významný u~systémov, ktoré nemajú fonty potrebné pre tučné symboly. \ifx\boldsymbol\undefined\else \begin{example} \begin{displaymath} \mu, M \qquad \boldsymbol{\mu}, \boldsymbol{M} \qquad \pmb{\mu}, \pmb{M} \end{displaymath} \end{example} \fi \endinput %%% Local Variables: %%% mode: latex %%% TeX-master: "lshort2e" %%% End: