%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%% % Contents: Sadzba časť úvodu do LaTeX2e % $Id: typeset.tex,v 1.2 1996/01/25 14:01:06 oetiker Exp oetiker $ %%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%%% \chapter{Sádzanie textu} \begin{intro} Po prečítaní predchádzajúcej kapitoly by ste mali vedieť o~základnom materiále, z~ktorého je dokument v~\LaTeX u~vyrobený. V~tejto kapitole doplním zvyšnú štruktúru, ktorú potrebujete poznať na tvorbu materiálov zo skutočného sveta. \end{intro} \section{Štruktúra textu a jazyka} Hlavným cieľom napísania textu (ak vylúčime určitú súčasnú literatúru typu DACC\footnote{Different At All Cost, preklad švajčiarsko-nemeckého UVA (Um's Verrecken Anders).}) je vyjadrenie myšlienok, sprostredkovanie informácie alebo vedomostí čitateľovi. Čitateľ text lepšie pochopí, ak budú myšlienky dobre štruktúrované a uvidí a precíti túto štruktúru omnoho lepšie, ak bude typografická forma odrážať logickú a sémantickú štruktúru obsahu. \LaTeX{} sa od iných typografických systémov líši práve tým, že mu musíte oznámiť logickú a sémantickú štruktúru textu. Potom odvodí typografickú formu na základe \uv{pravidiel} zadaných v~súbore definujúcom triedu a v~rozličných štýlových súboroch. Najdôležitejšia jednotka textu v~\LaTeX{}u (a v~typografii) je \wi{odsek} (\wi{paragraph}). Nazývame ho \uv{textovou jednotkou}, pretože odsek je typografická forma, ktorá by mala odrážať jednu súvislú myšlienku alebo jeden pojem. V~nasledujúcich oddieloch sa naučíte, ako si môžete vynútiť zalomenie riadku napríklad pomocou \texttt{\bs\bs} a ukončenie odseku, napríklad vynechaním prázdneho riadku v~zdrojovom kóde. Preto, ak sa začína nová myšlienka, mal by sa začať aj nový odsek a ak nie, mali by byť použité len zalomenia riadkov. Ak ste na pochybách ohľadom ukončení odsekov, predstavte si svoj text, ako sprostredkovateľa pojmov a myšlienok. Ak máte ukončený odsek, ale stará myšlienka pokračuje, mal by byť nový odsek zrušený. Ak sa v~tom istom odseku vyskytne nejaký úplne nový tok myšlienok, tak by mal byť odsek rozdelený. Väčšina ľudí úplne podceňuje dôležitosť správneho členenia odsekov. Mnohí dokonca ani nepoznajú zmysel ukončenia odseku alebo, najmä pri použití \LaTeX{}u, ukončujú odseky bez toho, aby si to uvedomovali. Táto druhá chyba sa dá obzvlášť jednoducho urobiť pri použití rovníc v~texte. Pozrite si nasledujúce príklady a premyslite si, prečo sú prázdne riadky (ukončenia odsekov) niekedy použité pred a za rovnicami a niekedy nie sú použité. (Ak ešte dosť dobre nechápete všetky príkazy, aby ste porozumeli týmto príkladom, prečítajte si, prosím, túto a nasledujúcu kapitolu a potom si prečítajte tento oddiel znova.) \begin{code} \begin{verbatim} % Príklad 1 \ldots keď Einstein zaviedol svoj vzťah \begin{equation} e = m \cdot c^2 \; , \end{equation} ktorý je zároveň najznámejším a najmenej pochopeným fyzikálnym vzorcom. % Príklad 2 \ldots z~ktorého vyplýva Kirchoffov zákon pre prúdy: \begin{equation} \sum_{k=1}^{n} I_k = 0 \; . \end{equation} Kirchhoffov zákon pre napätia môže byť odvodený \ldots % Príklad 3 \ldots ktorý má mnohé výhody. \begin{equation} I_D = I_F - I_R \end{equation} je jadro veľmi odlišného tranzistorového modelu. \ldots \end{verbatim} \end{code} Ďalšia menšia textová jednotka je veta. V~anglických textoch sa dáva väčšia medzera za bodku, ktorá ukončuje vetu, ako za bodku, ktorá sa používa na konci skratky. \LaTeX{} sa pokúša určiť, ktorú z~nich chcete mať. Ak to \LaTeX{} urobí nesprávne, musíte mu povedať, čo chcete. Toto bude vysvetlené neskôr v~tejto kapitole. Štruktúrovanie textu pokračuje dokonca do častí viet. Väčšina jazykov má veľmi zložité interpunkčné pravidlá, ale v~mnohých jazykoch (vrátane nemčiny a angličtiny) dostanete takmer všetky čiarky správne, ak si zapamätáte, čo reprezentujú: krátku zastávku v~toku reči. Ak si nie ste istí v~tom, kam umiestniť čiarku, prečítajte vetu nahlas a zľahka sa nadýchnite pri každej čiarke. Ak to na niektorom mieste pôsobí nemotorne, zrušte túto čiarku, ak cítite potrebu nadýchnuť sa (alebo urobiť krátku prestávku) na nejakom inom mieste, vložte tam čiarku. Nakoniec odseky textu by mali byť logicky štruktúrované na vyššej úrovni tým, že sú zoskupované do kapitol, oddielov, pododdielov, atď. Nakoniec typografický účinok napísania napríklad{} \texttt{\char'134section\{Štruktúra textu a ja\-zy\-ka\}} je tak jasný, že je takmer úplne evidentné, ako majú byť tieto štruktúry vyššej úrovne používané. \section{Lámanie riadkov a strán} \subsection{Zarovnávanie odsekov} Väčšinou sa knihy tlačia tak, že každý riadok má rovnakú dĺžku. \LaTeX{} láme riadky a vkladá medzery medzi slová tak, aby dosiahol optimálny vzhľad celého odseku. V~prípade, že je to nutné, slová, ktoré sa nezmestia pohodlne do riadku, rozdelí. Od druhu dokumentu závisí, ako sú odseky sádzané. Normálne je prvý riadok odseku pevne stanovený a medzi dvoma odsekmi nie je žiadne voľné miesto. Viac informácií nájdete v~kapitole~\ref{parsp}. V~špeciálnych prípadoch môžeme prikázať \LaTeX u, aby zlomil riadok (ukončil ho) v~danom mieste: \begin{lscommand} \ci{\bs} alebo \ci{newline} \end{lscommand} \noindent začína nový riadok bez toho, aby začal nový odsek, \begin{lscommand} \ci{\bs*} \end{lscommand} \noindent dodatočne zakazuje zalomenie strany po vyplnení príkazu na zalomenie riadku. \begin{lscommand} \ci{newpage} \end{lscommand} \noindent začína novú stranu. \begin{lscommand} \ci{linebreak}\verb|[|\emph{n}\verb|]|, \ci{nolinebreak}\verb|[|\emph{n}\verb|]|, \ci{pagebreak}\verb|[|\emph{n}\verb|]| a \ci{nopagebreak}\verb|[|\emph{n}\verb|]| \end{lscommand} \noindent robia presne to, čo hovoria ich názvy. Umožňujú autorovi ovplyvniť ich činnosť pomocou parametra \emph{n}. Tento parameter môže nadobúdať hodnoty od 0~do~4. Nastavením parametra \emph{n} na hodnotu nižšiu ako 4, nechávate \LaTeX u~možnosť ignorovať váš príkaz v~prípade, ak by výstup vyzeral veľmi zle. Nepleťte si tieto \uv{break} príkazy s~príkazmi \uv{new}. Hoci zadávate príkaz \uv{break} (ukonči), \LaTeX{} sa stále pokúša vyrovnať pravý okraj strany a vytvoriť stranu s~požadovanou celkovou dĺžkou, ako to bude popísané v~nasledujúcom oddiele. Ak chcete skutočne začať \uv{nový riadok}, použite odpovedajúci príkaz. Uhádnite jeho názov! \LaTeX{} sa vždy pokúša dosiahnuť čo najlepšie zarovnávanie riadkov. Ak nevie nájsť spôsob, ako zarovnať riadky v~súlade s~jeho vysokými požiadavkami, nechá jeden riadok prečnievať za pravý okraj odseku. Počas spracovania vstupného súboru sa potom \LaTeX{} sťažuje na \uv{\wi{Overfull \char'134hbox}}. Toto sa najčastejšie stáva, keď \LaTeX{} nevie nájsť vhodné miesto na rozdelenie slova.\footnote{Hoci vás \LaTeX{} varuje, keď sa to stane (\uv{Overfull \char'134hbox}), nie je vždy jednoduché nájsť takéto riadky. Ak v~príkaze \texttt{\char'134documentclass} použijete voľbu \texttt{draft}, budú tieto riadky označené hrubou čiernou čiarou na pravom okraji.} Pomocou príkazu \ci{sloppy} môžete \LaTeX u~prikázať, aby trochu povolil v~svojich požiadavkách. V~takom prípade predchádza pretečeným riadkom zväčšením medzier medzi písmenami --- aj keď konečný výstup nie je optimálny. Aj v~takomto prípade vás \LaTeX\ varuje \uv{\wi{Underfull \char'134hbox}}. Vo väčšine týchto prípadov nevyzerá výstup príliš dobre. Príkaz \ci{fussy} vráti \LaTeX{} na jeho štandardné správanie! \subsection{Delenie slov} \label{hyph} \index{delenie slov} \LaTeX{} rozdeľuje slová vždy, keď je to potrebné. V~prípade, že \TeX{} nevie na základe svojich algoritmov nájsť vhodné miesto na rozdelenie slova, môžete túto situáciu napraviť a nasledujúcim príkazom mu povedať o~výnimke. Príkaz \begin{lscommand} \ci{hyphenation}\verb|{|\emph{zoznam slov}\verb|}| \end{lscommand} \noindent spôsobí, že slová uvedené v~parametroch budú delené len na miestach označených \uv{{\tt -}}. Argument by mal obsahovať len slová zložené z~normálnych písmen alebo radšej znakov, ktoré sú považované za normálne písmená v~aktívnom kontexte. Rozdeľovacie pravidlá sa ukladajú pre jazyk, ktorý je aktívny v~momente, keď sa príkaz objaví. To znamená, že ak umiestnite rozdeľovací príkaz do preambuly vášho dokumentu, ovplyvní anglické delenie slov. Ak príkaz umiestnite za \verb+\begin{document}+ a ak použijete nejaký balík pre národnú podporu ako \pai{babel}, tak príkazy delenia budú aktívne v~jazyku aktivovanom pomocou \pai{babel}. Nižšie uvedený príklad umožní rozdeliť slovo \uv{rozdeľovanie} rovnako, ako \uv{Rozdeľovanie}, ochráni slová \uv{FORTRAN}, \uv{Fortran} a \uv{fortran} pred rozdelením v~celom texte. Stav písmen (veľké---malé) je ignorovaný. V~zadaní slov nie sú povolené žiadne špeciálne znaky alebo symboly. Príklad: \begin{code} \verb|\hyphenation{FORTRAN roz-de-ľo-va-nie}| \end{code} Príkaz \ci{-} umožňuje slovo v~danom mieste rozdeliť. Len takéto miesto sa zároveň stáva miestom, kde môže byť dané slovo rozdelené. Tento príkaz je zvlášť užitočný pre slová obsahujúce špeciálne znaky (napríklad\ znaky s~diakritikou), pretože \LaTeX{} takéto slová automaticky nedelí.\footnote{Toto platí vo všeobecnosti. Napríklad \CSLaTeX{} ich delí (pozn. prekl.).} %\footnote{Unless you are using the new %\wi{DC fonts}.}. \begin{example} Myslím, že je to: su\-per\-cal\-% i\-frag\-i\-lis\-tic\-ex\-pi\-% al\-i\-do\-cké \end{example} Viacero slov môžeme udržať na jednom riadku pomocou príkazu \begin{lscommand} \ci{mbox}\verb|{|\emph{text}\verb|}| \end{lscommand} Zabezpečí, že jeho obsah ostane v~každom prípade spolu. \begin{example} Budem mať nové telefónne číslo --- \mbox{0116 291 2319}. Parameter \mbox{\emph{filename}} musí obsahovať názov súboru. \end{example} \section{Reťazce pripravené na použitie} V~niektorých príkladoch na predchádzajúcich stranách ste videli veľmi jednoduché \LaTeX{}ovské príkazy na vytlačenie špeciálnych textových reťazcov: \vspace{2ex} \noindent \begin{tabular}{@{}lll@{}} Command&Example&Description\\ \hline \ci{today} & \today & Priebežný dátum v~zapnutom jazyku\\ \ci{TeX} & \TeX & Meno vášho obľúbeného sadzača\\ \ci{LaTeX} & \LaTeX & The name of the Game\\ \ci{LaTeXe} & \LaTeXe & Súčasná inkarnácia \LaTeX u\\ \end{tabular} \section{Špeciálne znaky a symboly} % % Rewrite Section to be more logical. % \subsection{Úvodzovky} Na vytvorenie úvodzoviek \index{úvodzovky} sa \emph{nepoužíva} príkaz \verb|"|, \index{""@\texttt{""}} ako na písacom stroji. Pri tlači existujú špeciálne otváracie a zatváracie úvodzovky. V~\LaTeX u~sa používajú dva znaky~\verb|`| na otvorenie a dva~\verb|'| na zatvorenie úvodzoviek.\footnote{Pri použití štýlu {\tt slovak.sty}, respektíve {\tt czech.sty}, môžete písať \uv{naše} úvodzovky pomocou príkazu {\tt \char'134uv\char'173naše\char'175} (pozn. prekl.).} \pagebreak \begin{example} ``Prosím, stlačte kláves `x'.'' \end{example} \subsection{Pomlčky a rozdeľovníky} \LaTeX{} pozná štyri druhy pomlčiek. Tri z~nich dostanete pomocou rôzneho poč\-tu po sebe idúcich pomlčiek. Štvrtý znak nie je vlastne ani pomlčka, je to matematický znak mínus: \index{-} \index{--} \index{---} \index{-@$-$} \mindh{mínus} \begin{example} X-násobný\\ strany 13--67\\ áno---alebo nie? \\ $0$, $1$ a $-1$ \end{example} Názvy týchto pomlčiek sú: \suv{-} \wi{rozdeľovník} (\wi{spojovník}, \wi{hyphen}), \suv{--} \wi{krátka pomlčka} (\wi{en-dash}), \suv{---} \wi{pomlčka} (\wi{em-dash}) a \suv{$-$} \wi{znak mínus}. \index{pomlčky!krátka pomlčka} \index{pomlčky!pomlčka} \index{pomlčky!em-dash} \index{pomlčky!en-dash} \subsection{Vlnka ($\sim$)} \index{www}\index{URL}\index{tilde}\index{vlnka} Znak, ktorý môžeme často vidieť, ako súčasť URL adresy je vlnka. V~\LaTeX{}u ju môžete vygenerovať použitím \verb|\~|, ale výsledok: \~{} nie je v~skutočnosti to, čo chcete. Namiesto toho skúste: \begin{example} http://www.rich.edu/\~{}bush \\ http://www.clever.edu/$\sim$demo \end{example} \subsection{Bodky (\dots)} Na písacom stroji zaberá \wi{čiarka} alebo \wi{bodka} rovnaké miesto, ako každý iný znak. Pri tlači kníh zaberajú tieto znaky len veľmi malú plochu a nachádzajú sa veľmi blízko predchádzajúceho písmena. Preto nemôžete napísať \uv{bodky} len napísaním troch bodiek, pretože medzery medzi nimi by boli zlé. Namiesto toho sa používa špeciálny príkaz, nazývaný \begin{lscommand} \ci{ldots} \end{lscommand} \index{...@\ldots} \begin{example} Nie ako ..., ale takto:\\ New York, Tokyo, Budapest,\ldots \end{example} \subsection{Ligatúry} Niektoré písmena sa nesádzajú len tak, že sa vytlačia, ako rôzne písmená vedľa seba, ale niekedy sa vytlačia s~použitím špeciálnych znakov. \begin{code} {\large ff fi fl ffi\ldots}\quad namiesto\quad {\large f{}f f{}i f{}l f{}f{}i \ldots} \end{code} Týmto takzvaným ligatúram \index{ligatúry} môže byť zabránené vložením \ci{mbox}\verb|{}| medzi písmená, ktorých sa to týka. Toto môže byť nevyhnutné pri zložených slovách. \begin{example} Nie shelfful\\ ale shelf\mbox{}ful \end{example} \subsection{Diakritika a špeciálne znaky} \LaTeX{} podporuje používanie diakritiky \index{diakritika} a špeciálnych znakov \index{špeciálne znaky} z~mnohých jazykov. Tabuľka~\ref{accents} ukazuje všetky druhy diakritiky na písmene o. Prirodzene na ostatných písmenách to funguje tiež. Aby sa dal použiť niektorý znak na i alebo j, musia sa najprv odstrániť ich bodky. Toto je zabezpečené napísaním \verb|\i| a \verb|\j|. \begin{example} H\^otel, na\"\i ve, \'el\`eve,\\ sm\o rrebr\o d, !`Se\~norita!,\\ Sch\"onbrunner Schlo\ss{} Stra\ss e \end{example} \begin{table}[!hbp] \caption{Diakritika a špeciálne znaky} \label{accents} \begin{lined}{10cm} \begin{tabular}{*4{cl}} \A{\`o} & \A{\'o} & \A{\^o} & \A{\~o} \\ \A{\=o} & \A{\.o} & \A{\"o} & \B{\c}{c}\\[6pt] \B{\u}{o} & \B{\v}{o} & \B{\H}{o} & \B{\c}{o} \\ \B{\d}{o} & \B{\b}{o} & \B{\t}{oo} \\[6pt] \A{\oe} & \A{\OE} & \A{\ae} & \A{\AE} \\ \A{\aa} & \A{\AA} \\[6pt] \A{\o} & \A{\O} & \A{\l} & \A{\L} \\ \A{\i} & \A{\j} & !` & \verb|!`| & ?` & \verb|?`| \end{tabular} \index{bez bodky \i\ a \j}\index{škandinávske písmená} \index{ae@\ae}\index{umlaut}\index{prehláska}\index{grave}\index{acute} \index{oe@\oe} \bigskip \end{lined} \end{table} \section{Medzinárodná jazyková podpora} \index{medzinárodná jazyková podpora} Ak chcete písať dokument v~inom jazyku ako anglickom, existujú dve oblasti, v~ktorých musí byť \LaTeX{} správne nakonfigurovaný: \begin{enumerate} \item Všetky automaticky vytvárané textové reťazce\footnote{Obsah, Zoznam obrázkov, \ldots} musia byť prispôsobené na~nový jazyk. Pre mnohé jazyky môžu byť tieto zmeny vykonané použitím balíka \pai{babel} od Johannesa Braamsa. \item \LaTeX{} potrebuje poznať pravidlá delenia slov nového jazyka. Dostať pravidlá delenia slov do \LaTeX{}u je trošku zložitejšie. Znamená to prebudovanie formátu so sprístupnením odlišných vzorov delenia slov. Váš \guide{} by mal o tomto poskytnúť viac informácií. \end{enumerate} Ak je už váš systém náležite nastavený, môžete aktivovať balík \pai{babel} pridaním príkazu \begin{lscommand} \ci{usepackage}\verb|[|\emph{jazyk}\verb|]{babel}| \end{lscommand} \noindent nasledujúcim po príkaze \verb|\documentclass|. V~\guide{} by malo byť uvedené, ktoré \emph{jazyky} podporuje váš systém. Babel bude automaticky aktivovať vhodné pravidlá delenia slov jazyka, ktorý ste zvolili. Ak váš formát \LaTeX{}u (napríklad \texttt{cslatex}) nepodporuje delenie slov vo vami zvolenom jazyku, babel bude aj tak funkčný, ale neumožní delenie, ktoré by malo úplne negatívny vplyv na vizuálny zjav vášho dokumentu. Pre niektoré jazyky špecifikuje \textsf{babel} aj nové príkazy zjednodušujúce vkladanie špeciálnych znakov. Napríklad v~nemeckom jazyku \index{nemecký jazyk} existuje mnoho špeciálnych znakov (\"a\"o\"u). Pri použití \textsf{babel}u môžete napísať \"o pomocou príkazu \verb|"o| namiesto~\verb|\"o|. Niektoré počítačové systémy umožňujú vkladanie špeciálnych znakov priamo z~klávesnice. \LaTeX{} vie spracovať aj takéto znaky. Od decembrového vydania \LaTeX u2\raisebox{-0.3ex}{$\varepsilon$} v~roku 1994 obsahuje rozširovaná verzia \LaTeX u2\raisebox{-0.3ex}{$\varepsilon$} podporu rôznych vstupných kódovaní. Pozrite si balík \pai{inputenc}. Počas používania tohoto balíka si musíte uvedomiť, že iní ľudia nemusia mať možnosť zobraziť si váš zdrojový súbor na svojom počítači, pretože môžu používať iné kódovanie. Napríklad \uv{nemecký} znak \"a je na PC označený ako 132 a na niektorých UNIXovských systémoch, používajúcich ISO-LATIN~1, je označený ako 228. Preto používajte tieto nastavenia opatrne. Iná vec je kódovanie fontu. Definuje, na ktorej pozícii \TeX{}ovského fontu je uložené každé písmeno. Originálne \TeX{}ovské fonty Computer Modern obsahujú len 128 znakov starej 7-bitovej ASCII tabuľky. Ak sú požadované akcentované znaky, vytvára ich \TeX{} kombinovaním normálnych písmen a príslušného akcentu. Hoci výsledný výstup môže vyzerať bezchybne, tento prístup neumožňuje automatické delenie slov obsahujúcich písmená s~diakritikou. Našťastie súčasné distribúcie \TeX{}u obsahujú EC fonty. Tieto fonty vyzerajú ako fonty Computer Modern, ale obsahujú aj zvláštne znaky pre akcentované písmená, používané v~európskych jazykoch. Použitím týchto fontov môžete skvalitniť delenie slov v~neanglických dokumentoch. EC fonty sa sprístupňujú použitím balíka \pai{fontenc} v~preambule vášho dokumentu \begin{lscommand} \ci{usepackage}\verb|[T1]{fontenc}| \end{lscommand} \section{Medzery medzi slovami} Aby \LaTeX{} dosiahol vo výstupe zarovnaný pravý okraj, vkladá medzi slová medzery rôznych veľkostí. Za vetou vkladá napatrne väčšiu medzeru, čo robí text čitateľnejším. \LaTeX{} sa domnieva, že vety končia bodkou, otáznikom alebo výkričníkom. Ak nasleduje bodka za veľkým písmenom, nie je to považované za koniec vety, nakoľko je to jav typický pre skratky. \setbox\verbbox=\hbox{\verb|~|} Každá výnimka z~tohoto pravidla musí byť upresnená autorom. Opačné lomítko pred medzerou vytvára medzeru, ktorá nebude zväčšená. Znak vlnovky~\suv{\usebox\verbbox} vytvára medzeru, ktorá nesmie byť zväčšená a naviac zabraňuje ukončeniu riadku v~danom mieste. Príkaz \verb|\@| pred bodkou určuje, že táto bodka ukončuje vetu, aj keď je pred ňou veľké písmeno. \cih{"@} \index{~@ \verb.~.} \index{vlnovka@vlnovka (\verb.~.)} \index{., medzera za} \begin{example} Dr.~Smith bol rád, že ju videl\\ napríklad~obr.~5\\ Mám rád BASIC\@. A~čo vy? \end{example} Zväčšeniu medzery za bodkou môžete zabrániť použitím príkazu \begin{lscommand} \ci{frenchspacing} \end{lscommand} \noindent ktorý prikáže \LaTeX u, aby \emph{nevkladal} o~nič väčšie medzery za bodkou ako za normálnym znakom. Toto je bežné pre neanglické jazyky okrem bibliografií. Ak použijete \ci{frenchspacing}, príkaz \verb|\@| nie je potrebný.\footnote{Ak používate voľbu {\tt slovak}, respektíve {\tt czech}, je príkaz {\tt \char'134frenchspacing} automaticky aktívny (pozn. prekl.).} \section{Tituly, kapitoly a oddiely} Aby ste pomohli čitateľovi alebo čitateľke nájsť cestu vaším dokumentom, mali by ste ho rozdeliť na kapitoly, odddiely a pododdiely. Toto \LaTeX{} zabezpečuje pomocou špeciálnych príkazov, ktoré používajú názov oddielu ako svoj argument. Je na vás, aby ste ich použili v~správnom poradí. Pre štýl \texttt{article} sú dostupné nasledujúce druhy delenia: \nopagebreak \begin{code} \ci{section}\verb|{...} |\ci{paragraph}\verb|{...}|\\ \ci{subsection}\verb|{...} |\ci{subparagraph}\verb|{...} |\\ \ci{subsubsection}\verb|{...} |\ci{appendix} \end{code} Pre štýly \texttt{report} a \texttt{book} môžete naviac použiť nasledujúce dva príkazy: \begin{code} \ci{part}\verb|{...} |\ci{chapter}\verb|{...}| \end{code} Keďže \texttt{article} nepozná kapitoly, je úplne jednoduché pridávať články, ako kapitoly do knihy. Medzery medzi oddielmi, číslovanie a veľkosť fontov, ich názvov sú nastavené automaticky \LaTeX{}om. %\pagebreak[3] Dva z~uvedených príkazov na vytvorenie oddielov sú trochu špeciálne: \begin{itemize} \item Príkaz \ci{part} nemá vplyv na číselné poradie kapitol. \item Príkaz \ci{appendix} nemá parameter. Mení iba číselné označenie kapitol na písmená\footnote{Pri štýle \texttt{article} mení číslovanie oddielov.}. \end{itemize} \LaTeX{} vytvára obsah použitím názvov oddielov a im príslušných čísel strán, ktoré získal pri predchádzajúcom spracovaní textu. Príkaz \begin{lscommand} \ci{tableofcontents} \end{lscommand} \noindent vytvorí obsah a umiestni ho na miesto, kde sa daný príkaz nachádza. Nový dokument musí byť spracovaný (\uv{pre\LaTeX ovaný}) dvakrát, aby sme dostali správny \wi{obsah}. V~niektorých prípadoch môže byť potrebné spracovať dokument tretí krát. \LaTeX{} vám povie, kedy je to potrebné. Všetky oddielové príkazy uvedené vyššie existujú aj v~\uv{hviezdičkovej} forme. \uv{Hviezdičková} verzia príkazu sa vytvára pridaním znaku hviezdičky~\verb|*| za názvom príkazu. Tieto príkazy vytvoria hlavičku oddielu, ktorý nebude číslovaný a ani uvedený v~obsahu. Napríklad namiesto príkazu \verb|\|\texttt{sec\-tion\{Help\}} napíšeme príkaz \verb|\section*{Help}|. Štandardne je názov oddielu vypísaný v~obsahu presne tak, ako bol napísaný v~texte. Niekedy to však nie je možné, pretože názov oddielu je príliš dlhý na to, aby sa do obsahu zmestil. Údaj pre obsah môže byť preto špecifikovaný ako nepovinný parameter pred aktuálnym nadpisom. \begin{code} \verb|\chapter[Čítajte to! Je to napínavé]{Toto je veľmi dlhý|\\ \verb| a zvlášť nudný nadpis}| \end{code} Titul \index{titul} celého dokumentu je vytváraný príkazom \begin{lscommand} \ci{maketitle} \end{lscommand} \noindent Obsah titulu sa musí definovať príkazmi \begin{lscommand} \ci{title}\verb|{...}|, \ci{author}\verb|{...}| a prípadne \ci{date}\verb|{...}| \end{lscommand} \noindent predtým, ako je zavolaný príkaz \verb|\maketitle|. V~argumente \ci{authors} môžete vložiť viacero mien oddelených príkazmi \ci{and}. Príklad niektorých vyššie spomenutých príkazov môžete nájsť na obrázku~\ref{document} na strane~\pageref{document}. Okrem oddielových príkazov vysvetlených vyššie, \LaTeXe{} pozná naviac 3~príkazy, ktoré sa používajú v~triede \verb|book|: \begin{lscommand} \ci{frontmatter}, \ci{mainmatter} a \ci{backmatter} \end{lscommand} \noindent Sú užitočné na rozdelenie vašej publikácie. Prerobia nadpisy kapitol a číslovanie strán tak, ako by ste to očakávali v~knihách. \section{Krížové odkazy} V~knihách, správach a článkoch sú často \wi{krížové odkazy} na obrázky, tabuľky a špeciálne časti textu. \LaTeX{} poskytuje na vytváranie krížových odkazov nasledujúce príkazy \begin{lscommand} \ci{label}\verb|{|\emph{značka}\verb|}|, \ci{ref}\verb|{|\emph{značka}\verb|}| a \ci{pageref}\verb|{|\emph{značka}\verb|}| \end{lscommand} \noindent kde \emph{značka} je identifikátor, zvolený autorom. \LaTeX{} nahrádza \verb|\ref| číslom oddielu, pododdielu, obrázku, tabuľky, rovnice alebo vety zodpovedajúcemu miestu, kde bol príkaz \verb|\label| zadaný. \verb|\pageref| vytlačí číslo strany zodpovedajúcej miestu, kde bol príkaz \verb|\label| zadaný.\footnote{Všimnite si, že tieto príkazy si neuvedomujú, na čo odkazujú. \texttt{\char'134label} len uloží posledné automaticky vygenerované číslo.} Rovnako ako názvy oddielov sú aj čísla použité z~predchádzajúceho behu \LaTeX{}u. \begin{example} Odkaz k~tomuto pododdielu \label{sec:tento} vyzerá: \uv{pozri oddiel~\ref{sec:tento} na strane~\pageref{sec:tento}.} \end{example} \section{Poznámky pod čiarou} Pomocou príkazu \begin{lscommand} \ci{footnote}\verb|{|\emph{text poznámky pod čiarou}\verb|}| \end{lscommand} \noindent sa vytvorí na konci danej strany poznámka pod čiarou. Poznámky by mali byť vždy použité za slovom\footnote{Napríklad týmto.} alebo za vetou, na ktorú sa vzťahujú.\footnote{Poznámky, vzťahujúce sa ku vete alebo jej časti, by preto mali byť uvedené za čiarkou alebo bodkou.} \begin{example} Poznámky pod čiarou\footnote{Toto je poznámka pod čiarou} sú často používané ľudmi, používajúcimi \LaTeX. \end{example} \section{Zvýraznené slová} V~rukopise vytvorenom na písacom stroji sa dôležité slová zvýrazňujú obyčajne $\underline{\mathrm{podčiarknutím}}$. V~tlačených knihách sa však takéto slová \emph{zvýrazňujú} vytlačením \emph{kurzívou}. \LaTeX{} na \emph{zvýraznenie textu} poskytuje príkaz \begin{lscommand} \ci{emph}\verb|{|\emph{text}\verb|}| \end{lscommand} \noindent Jeho argumentom je text, ktorý chceme zvýrazniť. Čo príkaz v~danom prípade urobí so svojím argumentom, závisí od kontextu: \begin{example} \emph{Ak použijete \emph{zvýrazňovanie} v~už zvýraznenom texte, \LaTeX{} použije na zvýraznenie \emph{vzpriamený} typ písma (\emph{antikvu}).} \end{example} Všimnite si, prosím, rozdiel medzi prikázaním \LaTeX{}u niečo \emph{zvýraniť} a požiadaním ho použiť iný \emph{font}: \begin{example} \textit{Môžete tiež \emph{zvýrazniť} text ak je sádzaný kurzívou,} \textsf{vo fonte \emph{sans-serif},} \texttt{alebo štýlom \emph{typewriter}.} \end{example} \section{Prostredia} \label{env} Aby sa dal napísať text rôzneho typu, \LaTeX{} má definovaných množstvo prostredí \index{prostredia} na viac rôznych druhov formátovania: \begin{lscommand} \ci{begin}\verb|{|\emph{názov}\verb|}|\quad \emph{text}\quad \ci{end}\verb|{|\emph{názov}\verb|}| \end{lscommand} \noindent Názov prostredia je \emph{názov}. Prostredia môžu byť volané viackrát (aj jedno v~druhom), pokiaľ je dodržané ich poradie \begin{code} \verb|\begin{aaa}...\begin{bbb}...\end{bbb}...\end{aaa}| \end{code} \noindent V~nasledujúcich podkapitolách sú opísané všetky dôležité prostredia. \subsection{Odrážky \ei{itemize}, číslované zoznamy \ei{enumerate} a popisy \ei{description}} Prostredie \ei{itemize} je vhodné na vytváranie jednoduchých odrážok, prostredie \ei{enumerate} na vytváranie číslovaných zoznamov a \ei{description} je prostredie na vytváranie popisov. \cih{item} \begin{example} \begin{enumerate} \item Prostredia môžete kombinovať podľa chuti: \begin{itemize} \item Ale môže to začať vyzerať zle. \item[-] S~pomlčkou. \end{itemize} \item Preto si pamätajte: \begin{description} \item[Hlúposti] sa nestanú rozum\-ný\-mi preto, že budú v~zozname. \item[Rozumné] veci však môžu byť podané v~zozname. \end{description} \end{enumerate} \end{example} \subsection{Sadzba na vlajku a centrovanie} Prostedia \ei{flushleft} a \ei{flushright} vytvárajú odseky, ktoré sú zarovnané buď doľava alebo doprava. \index{zarovnanie doprava} \index{zarovnanie doľava} Prostredie \ei{center} vytvára centrovaný text. Ak nezadáte \ci{\bs}, aby ste upresnili lámanie riadkov, \LaTeX{} ho určí sám. \begin{example} \begin{flushleft} Tento text je\\ zarovnaný doľava. \LaTeX{} sa nepokúša vytvoriť každý riadok rovnakej dĺžky. \end{flushleft} \end{example} \begin{example} \begin{flushright} Tento text je zarovnaný\\ doprava. \LaTeX{} sa nepokúša vytvoriť každý riadok rovnakej dĺžky. \end{flushright} \end{example} \begin{example} \begin{center} V~strede \\ Zeme \end{center} \end{example} \subsection{Dlhšie citácie a verše} Prostredie \ei{quote} je vhodné na citácie, dôležité frázy a príklady. \begin{example} Typografické pravidlo palca pre dĺžku riadku: \begin{quote} Žiaden riadok nemá obsahovať viac ako 66~znakov. Preto majú strany \LaTeX u~nastavené ako východzie také veľké okraje. \end{quote} Preto sa v~tlači novín často používa viacero stĺpcov. \end{example} Prostredia \ei{quotation} a \ei{verse} sú podobné. Prostredie \texttt{quotation} sa používa na dlhšie citácie skladajúce sa z~viacerých odsekov, pretože odseky vie odsadzovať. Prostredie \texttt{verse} je užitočné na písanie básní, kde je potrebné lámať riadky. Riadky sú delené pomocou príkazu \ci{\bs}, použitého na konci riadku alebo pomocou voľného riadku za každým veršom. \begin{example} Naspamäť poznám len jednu anglickú báseň. Je o Humpty Dumpty. \begin{flushleft} \begin{verse} Humpty Dumpty sat on a wall:\\ Humpty Dumpty had a great fall.\\ All the King's horses and all the King's men\\ Couldn't put Humpty together again. \end{verse} \end{flushleft} \end{example} \subsection{Doslovná tlač} Text, uzavretý medzi \verb|\begin{|\ei{verbatim}\verb|}| a \verb|\end{verbatim}|, bude priamo vytlačený tak, ako by bol napísaný na písacom stroji so všetkými zakončeniami riadkov a medzerami bez uskutočnenia akéhokoľvek \LaTeX{}ového príkazu. Vo vnútri odseku, môžete dosiahnuť rovnaký výsledok aj pomocou príkazu \begin{lscommand} \ci{verb}\verb|+|\emph{text}\verb|+| \end{lscommand} \noindent \verb|+| je len oddeľovací znak. Možete použiť ľubovoľný znak okrem písmen, znaku \verb|*| a medzier. Množstvo \LaTeX{}ových príkladov v~tejto brožúre je vysádzaných pomocou tohto príkazu. \begin{example} Príkaz \verb|\ldots| \ldots \begin{verbatim} 10 PRINT "HELLO WORLD "; 20 GOTO 10 \end{verbatim} \end{example} \begin{example} \begin{verbatim*} verzia prostredia verbatim s~hviezdičkou zvýrazňuje medzery v~texte \end{verbatim*} \end{example} \pagebreak Príkaz \ci{verb} sa môže použiť v~podobnom tvare s~hviezdičkou: \begin{example} \verb*|napríklad takto :-) | \end{example} Prostredie \texttt{verbatim} a príkaz \verb|\verb| sa nesmú používať v~parametroch iných príkazov. \subsection{Vytváranie tabuliek} Prostredie \ei{tabular}\footnote{Tabuľky vytvorené v prostredí \texttt{tabular} nemôžu byť rozdelené na dve strany. Na dlhé tabuľky sa používajú štýly \texttt{supertab.sty} a \texttt{longtabl.sty} (pozn. prekl.).} sa používa na sadzbu prekrásnych tabuliek s~voliteľnými vertikálnymi a horizontálnymi čiarami. \LaTeX{} určuje šírku stĺpcov automaticky. Argument \emph{typ stĺpca} príkazu \begin{lscommand} \verb|\begin{tabular}{|\emph{typ stĺpca}\verb|}| \end{lscommand} \noindent definuje formát tabuľky. Parameter \texttt{l}~vytvorí stĺpec zarovnaný doľava, \texttt{r}~doprava, \texttt{c}~centrovaný stĺpec, parameter \verb|p{|\emph{šírka}\verb|}| vytvorí stĺpec danej šírky (zarovnaný doľava) a nakoniec príkaz \verb.|. vytvorí zvislú čiaru.\footnote{Balík {\tt hhline.sty} umožňuje rôzne spôsoby, akými sa majú čiary v~tabuľkách pretínať (pozn. prekl.).} V~prostredí \texttt{tabular} sa pomocou znaku \verb|&| prepínate do nasledujúceho stĺpca, \ci{\bs} začína nový riadok, \ci{hline} vkladá horizontálnu čiaru a \ci{cline} podčiarkne zvolené stĺpce. \index{"|@ \verb."|.} \begin{example} \begin{tabular}{|r|l|} \hline 7C0 & hexadecimal \\ 3700 & octal \\ \cline{2-2} 11111000000 & binary \\ \hline \hline 1984 & decimal \\ \hline \end{tabular} \end{example} \begin{example} \begin{tabular}{|p{4.7cm}|} \hline Vitajte v~Boxyho odseku. Úprimne dúfame, že sa Vám bude naša show páčiť. \\ \hline \end{tabular} \end{example} Pomocou príkazu \verb|@{...}| je možné špecifikovať oddelovač stĺpcov. Tento príkaz ruší medzistĺpcové medzery a nahrádza ich tým, čo sa nachádza v~zložených zátvorkách. Jeden zo spôsobov použitia tohoto príkazu bude uvedený nižšie pri probléme zarovnania podľa desatinnej bodky. Iný možný spôsob použitia je potlačenie okrajových medzier v~tabuľke pomocou príkazu \verb|@{}|. \begin{example} \begin{tabular}{@{} l @{}} \hline žiadne okrajové medzery\\\hline \end{tabular} \end{example} \begin{example} \begin{tabular}{l} \hline medzery napravo a naľavo\\ \hline \end{tabular} \end{example} % % This part by Mike Ressler % \index{desatinné zarovnávanie} Keďže nie je zabudovaný spôsob na zarovnávanie číselných stĺpcov podľa desatinnej bodky\footnote{Ak máte nainštalovaný balík \pai{tools}, pozrite sa na balík \pai{dcolumn}.}, možeme trochu zašvindľovať a použiť dva stĺpce: doprava zarovnaný pre celé čísla a doľava zarovnaný pre desatinnú časť. Príkaz \verb|@{.}| použitý v~riadku \verb|\begin{tabular}| nahrádza bežnú medzistĺpcovú medzeru znakom \uv{.}, pričom vytvára dojem, že daný stĺpček je zarovnaný podľa desatinnej bodky. Nezabudnite nahradiť desatinnú bodku vo vašich číslach oddeľovačom stĺpcov (\verb|&|)! Označenie stĺpca môžeme nad náš \uv{číselný stĺpec} umiestniť pomocou príkazu \ci{multicolumn}, ktorým sa spája viac stĺpcov. \begin{example} \begin{tabular}{c r @{.} l} Výraz Pí & \multicolumn{2}{c}{Hodnota} \\ \hline $\pi$ & 3&1416 \\ $\pi^{\pi}$ & 36&46 \\ $(\pi^{\pi})^{\pi}$ & 80662&7 \\ \end{tabular} \end{example} \noindent \begin{minipage}{126.5mm} % <- aby to vyslo \begin{example} \begin{tabular}{|c|c|} \hline \multicolumn{2}{|c|}% {\textbf{V strede}} \\ \hline Vľavo & Vpravo \\ \hline \end{tabular} \end{example} \end{minipage} \subsection{Nastavenie tabulátorov} Prostredie \ei{tabbing}\footnote{Pridané pri slovenskom preklade (pozn. prekl.).} umožňuje autorovi pracovať s~tabulátormi. Presnejší popis môžete nájsť napríklad v~\cite{rybicka}. Na rozdiel od prostredia \texttt{tabular} sa v~prostredí \texttt{tabbing} sa môže objaviť koniec stránky, teda jeho dĺžka je neobmedzená. Tabulátory je možné používať napríklad na formátovanie zápisov štruktúrovaných programov. Nasleduje stručný popis jednotlivých príkazov. \verb|\=| -- nastavenie tabulačnej zarážky \verb|\>| -- prechod na ďalšiu zarážku \verb|\<| -- prechod na predchádzajúcu zarážku \verb|\\| -- nový riadok \verb|\kill| -- ukončenie \uv{vzorového} riadku \verb|\+| -- posunutie ľavého okraja textu na ďalšiu zarážku \verb|\-| -- posunutie ľavého okraja textu o zarážku doľava \hangindent=15mm \verb|\'| -- umiestnenie pravého okraja textu na pravý okraj predchádzajúcej zarážky (alebo \verb+1\tabbingsep+ pred aktuálnu zarážku) \verb|\`| -- posunie nasledujúci text na pravý okraj riadku \verb|\pushtabs| -- uloženie pozícií všetkých zarážok \verb|\poptabs| -- vyvolanie pozícií zarážok \hangindent=15mm \verb|\a|\dots -- v~prostredí \texttt{tabbing} nefungujú príkazy \verb+\=+, \verb+\'+, \verb+\`+ vytvárajúce akcenty. Na tieto akcenty v~prostredí \texttt{tabbing} používame príkazy \verb+\a=+, \verb+\a'+, \verb+\a`+. \smallskip Nasledujúci príklad ilustruje použitie \uv{vzorového} riadku a všetkých vyššie uvedených príkazov s~výnimkou \verb|\pushtabs| a \verb|\poptabs|. \TeX\ sa nastaví na zarážku nezávisle od toho, či sa text bude prekrývať alebo nie. \smallskip \begin{minipage}{50mm} \vspace*{9.5mm} \begin{tabbing} raz \=dva \quad \=tri \kill raz \>dva \>tri \=štyri \+\\ dva\+\\ tri\+\\ štyri\\ \tri\>dva\>raz\\ \end{tabbing} \end{minipage} \hfill \begin{minipage}{60mm} \begin{verbatim} \begin{tabbing} raz \=dva \quad \=tri\kill raz \>dva \>tri \=štyri \+\\ dva\+\\ tri\+\\ štyri\\ \tri\>dva\>raz\\ \end{tabbing} \end{verbatim} \end{minipage} \linebreak \section{Plávajúce objekty} V~súčasnosti obsahuje väčšina publikácií množstvo obrázkov a tabuliek. Tieto elementy si vyžadujú zvláštny prístup, pretože sa nemôžu rozdeľovať na viacero strán. Jedným zo spôsobov riešenia tohoto problému je začať novú stranu zakaždým, keď je obrázok alebo tabuľka príliš veľká, aby sa zmestila na aktuálnu stranu. Tento prístup by zanechal strany čiastočne prázdne, čo v~konečnom dôsledku vyzerá veľmi zle. Riešením tohoto problému je \uv{plávanie} obrázku alebo tabuľky, ktorá nebude umiestnená na danej strane, ale na niektorej z~nasledujúcich strán, kým daná strana bude zaplnená textom. \LaTeX{} poskytuje dve prostredia na výrobu plávajúcich objektov. \index{plávajúce objekty} Jedno pre tabuľky a jedno pre obrázky. Aby ste mohli plne využiť výhody týchto dvoch prostredí, je dôležité, aby ste približne chápali, ako s~nimi \LaTeX{} interne narába. V~opačnom prípade môžu byť tieto plávajúce objekty hlavným zdrojom frustrácie, pretože \LaTeX{} ich nikdy nedá tam, kde by ste ich chceli mať. \bigskip Pozrime sa na príkazy, ktoré nám \LaTeX{} ponúka pre plávajúce objekty: Všetok materiál umiestnený v~prostrediach \ei{figure} a \ei{table} je považovaný za plávajúci. Obe tieto plávajúce prostredia podporujú nepovinný parameter \begin{lscommand} \verb|\begin{figure}[|\emph{špecifikátor umiestnenia}\verb|]| alebo \verb|\begin{table}[|\emph{špecifikátor umiestnenia}\verb|]| \end{lscommand} \noindent nazývaný \emph{špecifikátor umiestnenia}. Tento parameter hovorí \LaTeX{}u, kam môže umiestniť daný plávajúci útvar. \emph{Špecifikátor umiestnenia} je tvorený reťazcom \emph{podmienok na umiestnenie plávajúceho objektu}. Pozri tabuľku~\ref{tab:permiss}. \begin{table} \caption{Podmienky na umiestnenie plávajúceho objektu}\label{tab:permiss} \noindent \begin{minipage}{\textwidth} \medskip \begin{center} \begin{tabular}{@{}cp{10cm}@{}} Špec.&Povolenie na umiestnenie plávajúceho objektu \\ \hline \rule{0pt}{1.05em}\texttt{h} & \emph{here (tu)} práve na tom mieste textu, kde bol daný príkaz vydaný. Toto je užitočné najmä pre malé plávajúce objekty. \\[0.3ex] \texttt{t} & na vrchu strany (\emph{top}) \\[0.3ex] \texttt{b} & na spodu strany (\emph{bottom}) \\[0.3ex] \texttt{p} & na zvláštnej strane, obsahujúcej len plávajúce objekty (\emph{page}) \\[0.3ex] \texttt{!} & bez ohľadu na vnútorné parametre\footnote{Ako napríklad maximálny počet plávajúcich objektov na jednej strane.}, ktoré môžu zabrániť umiestneniu plávajúceho objektu \\ \end{tabular} \end{center} \end{minipage} \end{table} %\pagebreak[3] Tabuľka môže začínať napríklad nasledujúcim riadkom \begin{code} \verb|\begin{table}[!hbp]| \end{code} \noindent Špecifikátor umiestnenia \index{špecifikátor umiestnenia} \verb|[!hbp]| povoľuje \LaTeX{}u umiestniť tabuľku priamo tu (\texttt{h}) alebo na spodok nejakej strany (\texttt{b}) alebo na špeciálnu stranu pre plávajúce objekty (\texttt{p}) a to aj v~prípade, že to nebude vyzerať veľmi dobre~(\texttt{!}). Pokiaľ nie je zadaný žiaden špecifikátor, \LaTeX{} pracuje s~\verb|[tbp]|. \LaTeX{} umiestni každý plávajúci objekt podľa špecifikátora umiestnenia, zadaného autorom. Ak plávajúci objekt nemôže byť umiestnený na aktuálnej strane, je zaradený do poradovníka \emph{obrázkov} alebo \emph{tabuliek}\footnote{tieto sú FIFO -- \suv{first in, first out} -- zásobníky}. Keď sa začne nová strana, \LaTeX{} najprv skontroluje, či nie je možné vytvoriť špeciálnu stranu zaplnenú len plávajúcimi objektami z~poradovníkov. Ak to nie je možné, \LaTeX{} vezme prvý objekt z~poradovníka, ako keby bol len teraz umiestnený v texte a pokúša sa ho znovu umiestniť na základe špecifikátorov umiestnenia, ktoré boli pri ňom zadané (okrem \uv{{\tt h}}, ktoré už nie je prijateľné). Všetky ďalšie plávajúce objekty, ktoré sa v~texte objavia, sú umiestnené do príslušného poradovníka. \LaTeX{} prísne dodržuje pôvodné poradie vzhľadom na každý druh plávajúcich objektov. To je príčinou toho, že obrázok, ktorý nemôže byť umiestnený, vytlačí všetky ďalšie obrázky na koniec dokumentu. Preto: \begin{quote} Ak \LaTeX{} neumiestňuje plávajúce objekty podľa vašich očakávaní, je to často kvôli nejakému plávajúcemu objektu, ktorý upcháva jeden z~dvoch poradovníkov plávajúcich objektov. \end{quote} \bigskip \noindent Keď sme si už vysvetlili náročnejšiu časť, existuje ešte pár vecí, ktoré by sme mali o~prostrediach \ei{table} a \ei{figure} spomenúť. Príkazom \begin{lscommand} \ci{caption}\verb|{|\emph{názov plávajúceho objektu}\verb|}| \end{lscommand} \noindent môžete definovať názov plávajúceho objektu. Priebežné poradové číslo a~označenie \uv{Obrázok} alebo \uv{Tabuľka} doplní \LaTeX. Dva príkazy \begin{lscommand} \ci{listoffigures} a \ci{listoftables} \end{lscommand} \noindent pracujú podobne ako príkaz \verb|\tableofcontents|. Vytlačia zoznam obrázkov, respektíve tabuliek. V~týchto zoznamoch je spomenutý celý názov daných objektov. Ak ste náchylní k~používaniu dlhých názvov obrázkov (tabuliek), musíte mať kratšiu verziu názvu, ktorá pôjde do zoznamu. Toto sa zabezpečuje napísaním kratšej verzie názvu do hranatých zátvoriek za príkazom \verb|\caption|. \begin{code} \verb|\caption[Krátky]{DDDlllllhhhhýýýý}| \end{code} Príkazmi \verb|\label| a \verb|\ref| môžete vytvoriť odkazy na plávajúce objekty vo vnútri textu. Nasledujúci príklad kreslí štvorec a vkladá ho do dokumentu. Toto môžete použiť, ak chcete nechať miesto na obrázky, ktoré chcete vložiť (vlepiť) do dokončeného dokumentu. \begin{code} \begin{verbatim} Obrázok~\ref{biela} je príkladom Pop-Art\,u. \begin{figure}[!hbp] \makebox[\textwidth]{\framebox[5cm]{\rule{0pt}{5cm}}} \caption{Päťkrát päť centimetrov} \label{biela} \end{figure} \end{verbatim} \end{code} \noindent Vo vyššie uvedenom príklade\footnote{za pedpokladu, že poradovník obrázkov je prázdny} sa \LaTeX{} \emph{skutočne ťažko}~(\texttt{!}) pokúša umiestniť obrázok priamo \emph{tu}~(\texttt{h}). Ak to nie je možné, pokúša sa umiestniť obrázok na \emph{spodu}~(\texttt{b}) strany. Neuspejúc pri pokuse umiestniť obrázok na danej strane zisťuje, či by nebolo možné vytvoriť stranu plávajúcich objektov obsahujúcu tento obrázok a možno niekoľko tabuliek z~poradovníka tabuliek. Ak nemá dostatok materiálu na stranu plávajúcich objektov, \LaTeX{} začne novú stranu a ešte raz bude narábať s~obrázkom, ako keby sa práve teraz objavil v~texte. Za určitých podmienok môže byť nevyhnutné použitie príkazu \begin{lscommand} \ci{clearpage} alebo dokonca \ci{cleardoublepage} \end{lscommand} \noindent Tento prikazuje \LaTeX u~okamžite umiestniť zvyšné plávajúce objekty nachádzajúce sa v~poradovníkoch a až potom začať novú stranu. Na začiatok novej pravej strany nás nastaví príkaz \ci{cleardoublepage}. Neskôr sa v~tomto úvode do \LaTeX u dozviete, ako vkladať PostScriptové obrázky do vašich \LaTeX ových dokumentov. \endinput %%% Local Variables: %%% mode: latex %%% TeX-master: "lshort2e" %%% En